Najstaršia obec na Kysuciach. Prvá písomná zmienka 1332.
Meštianske bývanie na Kysuciach Expozícia prezentuje dejiny bývania v dvoch najstarších mestách na Kysuciach - v Kysuckom Novom Meste a v Čadci.
Svet dávnych predkov Stála archeologická expozícia, ktorá prezentuje dejiny Kysúc od mladšieho paleolitu po stredovek.
695 rokov - Cesta dejinami Výstava k 695.výročiu udelenia mestských výsad Kysuckému Novému Mestu.
Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, sprístupnilo v priestoroch renesančného kaštieľa v Radoli výstavu obrazov žilinského výtvarného umelca Zola Kéryho. Venuje sa grafike a krajinomaľbe s tematikou slovenskej dediny a života vidieckeho ľudu. Svoj charakteristický štýl vysvetľuje ako pevnú kolorovanú oceľovú konštrukciu s pevnou stavbou.
Zolo Kéry sa narodil v roku 1938 vo Veľkých Vozokanoch. Vo výtvarnom umení sa vzdelával súkromne i v ateliéri u akademického maliara Fera Kráľa. Pracoval takmer tridsať rokov v Považských chemických závodoch ako výtvarník na propagačnom oddelení. Je členom Združenia výtvarných umelcov stredného Slovenska a Slovenskej výtvarnej únie. Jeho diela poznajú nadšenci výtvarného umenia i v Česku, Poľsku, Nemecku a Maďarsku. Vidiecky žáner predstavuje v expresívnej, poetickej a imaginárnej podobe. Vnímavému divákovi neunikne paralela s tvorbou umelcov slovenskej výtvarnej moderny, napríklad Martina Benku, či Ľudovíta Fullu. V živote dedinského človeka hľadá harmóniu a melódiu všedného i sviatočného dňa. „Krajina, dom, človek, koník, voz, plot a podobne tvoria môj stavebný materiál, ktorý upravujem na svoju nôtu a budujem z neho obraz, podľa môjho cítenia a myslenia“, hovorí autor.
Na výstave si návštevníci môžu pozrieť kolekciu nápaditých olejomalieb, do ktorých autor majstrovsky zakomponoval koláž. „Základným nositeľom vizuálneho vnemu jeho komorne ladených obrazov je línia, ktorá lapidárnou formou naznačuje ľudské postavy, konkrétnosti prírodných artefaktov a javov. V poslednom období napätie vo svojich obrazoch hľadá v kombinácií malieb s kolážou. Vytvára tak variácie imaginatívnych obrazov, ktoré hovoria o živote, ktorý ho obklopuje“, povedal o autorovej tvorbe akademický maliar Pavol Muška.
Výstava je sprístupnená do 22. júna 2026. Srdečne Vás pozývame.
Alena Mozolová, Kaštieľ Radoľa
Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, pripravilo v priestoroch renesančného Kaštieľa Radoľa výstavu „Drotári v umení – umenie drotárov“, na ktorej môžu návštevníci vidieť výtvarné diela od profesionálnych i neprofesionálnych domácich a európskych umelcov, ktoré zachytávajú drotárov pri práci, vandrovaní i pri odpočinku. Akvarely, kresby a grafiky zo zbierok Kysuckého múzea vznikli v 19. storočí a najmä v 1. polovici 20. storočia. Z významných slovenských autorov sa drotárskej tematike venovali: Janko Alexy (1894 – 1970), Alojz Struhár (1892 – 1968), Imro Weiner-Kráľ (1901 – 1978), Juraj Krutek (1904 – 1981), Vincent Hložník (1919 – 1997), Fero Kráľ (1919 – 2008) či Imrich Polakovič (1923 – 1989).
V českej kultúre patrila postava vandrujúceho slovenského drotára k rozšíreným romantickým obrazom. Vzdelané vlastenecké kruhy v ňom videli putujúceho slobodného tuláka, ktorý sa živí vlastnou šikovnosťou a dôvtipom, ale aj brata – Slováka prichádzajúceho z rustikálnej krajiny pod Tatrami. Medzi významných českých autorov, ktorí vo svojich dielach zobrazovali drotárov a drotársky kraj, patrili: Jaroslav Augusta (1878 – 1970) a Josef Kubíček (1890 – 1972).
Slovenskí drotári zaujali aj európskych výtvarných umelcov, ktorých priťahovali svojím zjavom, vandrovným spôsobom života, zvykmi a netypickým spôsobom používania drôtu. Z nich možno spomenúť mená, ako: August Hervieu (1794 – 1858?), Jean Veber (1864 – 1928) obaja z Francúzska, Isidor Kleine (1810 – 1844) z Nemecka a Miklós Barabás (1810 – 1898) z Maďarska. Vo svojich olejomaľbách, kresbách a grafikách zobrazovali rôzne podoby vandrovného drotárstva, no napriek tomu, že ich diela vykresľovali neľahkú realitu života drotárov, v porovnaní so slovenskou a českou tvorbou im chýba hlbšia osobná zaangažovanosť a intimita.
Súčasťou výstavy sú aj drevené plastiky drotárov od insitných žijúcich rezbárov ako Ján Podsklan (1951) z Čadce a Viliam Meško (1940) z Terchovej. Zastúpenie majú aj úžitkovo-dekoratívne predmety z pozinkovaného, postriebreného a pozláteného drôtu, ktorých autormi sú umeleckí drotári Alexander Hozák (1899 – 1985) z Veľkého Rovného, Juraj Šerík (1967) z Čadce (Dlhé Pole) a Róbert Hozák (1974) z Čadce-Podzávozu. Výstavu dotvárajú úžitkové drôtené predmety pochádzajúce najmä z 1. polovice 20. storočia. Niektoré exponáty budú môcť návštevníci vidieť po prvýkrát. Výstava potrvá do 19. apríla 2026 a jej autorom je etnológ – kurátor Kysuckého múzea PhDr. Alojz Kontrik.
Tešíme sa na návštevu! PhDr. Alojz Kontrik, etnológ Kysuckého múzea
Otváracie hodiny:
nedeľa vstup: 10:00, 11:00. 12:00. 13:00, 14:00, 15:00 hod.
Obedňajšia prestávka: Po- Pia: 11:30 – 12:00 hod.
Posledný vstup na prehliadku Po - Pia: 15:30 hod.
ZMENA PROGRAMU VYHRADENÁ!
nedeľa vstup :
10.00, 11.00. 12.00. 13.00, 14.00, 15.00 hod.
Obedňajšia prestávka: Po- Pia: 11.30 – 12.00 hod.
Posledný vstup na prehliadku Po - Pia: 15.30 hod.
Cenník
Vstupenka
dospelá osoba
5,00 €
deti do 6 rokov
zadarmo
deti 7 – 15 rokov
2,50 €
žiaci, študenti do 26 rokov
dôchodcovia nad 60 rokov
osoba ZŤP
osoba/sprievod ZŤP-S
Rodinná vstupenka
2 dospelí + 1 a viac detí
12,50 €
Skupiny
Školské zájazdy, MŠ, ZŠ, SŠ, VŠ, letné tábory
10 - 20 osôb
2,50 €/osoba + 1x dozor (učiteľ) – zadarmo
nad 20 osôb
2,50 €/osoba + 2x dozor (učiteľ) – zadarmo
Špeciálne zľavy
Kontakt
www.kysuckemuzeum.sk
e-mail: kastiel@kysuckemuzeum.sk
telefón: 00421/(0)41/421 25 05
riaditeľstvo KM: 00421/(0)41/432 71 10
fax: 00421/(0)41/433 52 90
Latitude: 49º 17´ 43,435″ N
Longitude: 18º 47´ 17,165″ E