Radoľa leží v južnej časti okresu Kysucké Nové Mesto vo Vadičovskej doline na ľavom brehu rieky Kysuca, 9 km na SSV (severo-severovýchod) od Žiliny, 1 km na juhovýchod od Kysuckého Nového Mesta. V Radoli vyúsťuje do údolia Kysuce bočné údolie Vadičovského potoka. Tu leží naša obec na náplavách v údolí Vadičovskej doliny v nadmorskej výške 360 m nad morom (v strede obce).
Nad Radoľou sa týči jej symbol - Veľké Vreteno s nadmorskou výškou 821 m. Výstup na Vreteň, ako je kopec Veľké Vreteno tiež nazývaný, sa stal peknou spoločenskou i turistickou aktivitou nielen občanov Radole, ale aj Kysuckého Nového Mesta, o čom svedčí Pamätná kniha návštev na jeho vrchole. Obecné zastupiteľstvo bolo iniciátorom Cyrilo-Metodského výstupu na Vreteň a najdlhšiu tradíciu s najväčšou účasťou turistov má výstup na druhý sviatok vianočný - sv. Štefana.
Obec Radoľa hraničí na severe s Budatínskou Lehotou, na východe s Lopušnými Pažiťami, na juhu s obcou Snežnica a Zástranie a na juhozápade s Oškerdou. Západnou katastrálnou hranicou s KNM je rieka Kysuca. Vadičovská dolina je dlhá 10 km. Tiahne sa od Radole pozdĺž masívu Stien až za vrch Ľadonhora.
Na území obce Radoľa sa stretávajú dve geologicko-tektonické jednotky Západných Karpát - flyšové a hradbové pásmo. Flyšové pásmo charakterizujú súvrstvia pieskovcov a ílovcov, hradbové pásmo vápence a rohové sliene. Na ílovce a sliene sa viažu erózne kotlinky a brázdy, vypreparované šošovky bradlového pásma vytvárajú ostro modelované bralá vyvinuté najmä v páse od Rochovice pod Ľadonhoru.
Geomorfologické členenie
V zmysle geomorfologického členenia patrí územie do oblasti Stredných Beskýd, celok Kysucká vrchovina, oddiel Kysucké bradlá. Geograficky obec Radoľa zapadá do oblasti dolných Kysúc.
Z geologického hľadiska sú Kysuce najsevernejším geotektonickým pásmom Západných Karpát. Geologický podklad územia tvoria treťohorné flyšové usadeniny - rytmicky sa striedajú polohy pieskovcov, ílovcov a ílovitých bridlíc.
Väčšie zásoby podzemných vôd sa nevytvárajú, preto je výdatnosť prameňov veľmi malá a vodné toky sú značne rozkolísané. Územie patrí do povodia Váhu a preteká ním jediný významný tok - Kysuca s priemerným prietokom asi 16 metrov kubických za sekundu v Kysuckom Novom Meste.
Z pôvodných drevín sa zachovali bučiny a jedľové bučiny, vo vyšších polohách so smrekom. Miestami si udržali prirodzený charakter, často i pralesovitý
Podnebie
Kysucké bradlá podľa klasifikácie klímy patria do mierne teplej oblasti. Iba vrcholy Stien s nadmorskou výškou 800 m patria do chladnej klimatickej oblasti.
Vegetačné obdobie trvá približne 275 dní v roku (denná teplota 5 stupňov Celzia a viac), užšie vegetačné obdobie 150 dní (denná teplota 10 stupňov Celzia a viac). Priemerná júlová teplota je 17 stupňov Celzia, januárová - 4,5 stupňov Celzia.
Radoľa patrí medzi stredne vlhké lokality Slovenska, pretože priemer zrážok v obci je 779 mm, z čoho 474 mm pripadá na vegetačné obdobie.
Snehová pokrývka býva v údolí Kysuce do 50 cm (i viac) a trvá 80 - 100 dní. Tieto hodnoty sú vyššie v údolí Vadičovky. Mrazivých dní je ročne 120 - 140, zamračených 120 - 150 a jasných dní 40 - 60. Dominujú vetry zo severu (25%), z juhu (21%) a juhozápadu (14%). Priemerné ročné rýchlosti vetra sú 2 - 3 m/sek.